- Alergény – látky zo skupiny bielkovín, glykoproteidov alebo vyšších sacharidov nachádzajúce sa v jedlách, v prachu, v roztočoch, v srsti, v peli rastlín ap., ktoré keď sa dostanú do organizmu spôsobujú u ľudí, ktorí sú na ne alergickí, alergické choroby. Výlučok z niektorých alergénov sa môže použiť na prípravu diagnostických testov, ktoré umožňujú identifikovať príčiny alergie, a tiež sa dajú použiť na výrobu látok s liečiacim účinkom.
- Alergia – patologická, kvalitatívne iná reakcia tkanív na alergén, ktorej podstatou je imunologická reakcia súvisiaca so vznikom istých protilátok, ktoré po zviazaní s antigénom vedú k uvoľňovaniu rôznych látok – zápalných mediátorov. Jej priebeh môže byť jemný, ako v prípade nádchy či slzenia, ale môže tiež vyvolať životu nebezpečný anafylaktický šok či až smrť.
- Alergia na peľ – tzn. polinóza je sezónny, alergický zápal sliznice nosnej dutiny a spojoviek, často so záchvatmi prieduškovej astmy, a niekedy s prejavmi na iných orgánoch, ako koža či tráviaca sústava.
- Antigén – je to látka, ktorá má schopnosť vyvolať imunologickú odpoveď organizmu a spájať sa s protilátkou.
- Priedušková astma – (lat. Asthma bronchiale) – chronický zápal dýchacích ciest, vyvolávajúci nadmernú reakciu priedušiek, ktorá vedie k opakovaným záchvatom dýchavičnosti a kašľu, ktoré sa objavujú predovšetkým v noci a skoro ráno. Tieto záchvaty zapríčiňujú mediátory, ktoré vylučujú bunky dýchacej sústavy, a ktoré vedú k rozsiahlemu a kolísavému obmedzovaniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré sa často objavujú bez príčiny alebo vplyvom liečby
- Atopia – je dedične založený sklon k alergii (u 60- 70% chorých, sú v ich rodinách atopické choroby). Príčina etiopatogenézy stále nie je úplne známa. Existuje syndróm poruchy bunkovej imunity a vegetatívnej nervovej sústavy. Medzi atopické choroby patrí astma (asthma bronchiaib), alergická nádcha, atopické zapálenie kože.
- Baktéria – jednobunkový mikroorganizmus v systematike nachádzajúci sa medzi rastlinným a zvieracím svetom. Skladá sa z 3 podstatných častí – z bunkovej blany, z cytoplazmy a z chromatínovej látky. Bunková komora sa delí na bunkovú stenu, ktorú tvorí komplex vyšších cukrov obsahujúcich kyselinu muramovú, a ktorá udržuje v určitom priestore obsah cytoplazmy, ako aj z cytoplazmatickej blany nachádzajúcej sa hneď pod bunkovou stenou (veľmi tenká blana), ktoré tvoria bielkoviny a tuky.
- Atopické choroby -atopické reakcie môžu viesť k poruchám činnosti celého organizmu (životunebezpečný anafylaktický šok), ale vo väčšine prípadov sa týkajú iba jednej sústavy alebo orgánu. Vzhľadom k tomu sa dajú odlíšiť nasledujúce chorobné jednotky týkajúce sa:
- nosa (sezónne alergie a celoročná nádcha),
- priedušiek (atopická priedušková astma),
- kože (atopická dermatitída),
- očí (alergický zápal spojoviek),
- tráviacej sústavy (alergia na jedlo).
- Mikroorganizmy – (alebo inak mikróby, názov pochádzajúci z gréčtiny – gr. mikros – malý, bios – život). Jednobunkové organizmy (mikroskopických veľkostí, rádovo v mikrometroch), medzi ktoré patria vírusy, baktérie, sinice, riasy, huby a plesne, zvieracie prvoky. Rozlišujeme (vzhľadom na ich vplyv): 1. patogénne mikroorganizmy, medzi ktoré patria vírusy, niektoré baktérie a prvoky (spóry, bičíkovce) a niektoré huby. 2. veľmi užitočné mikroorganizmy – fermentačné, hnilobné.
- Bronchiálna astma – pozri: bronchiálna (priedušková) astma
- Tabakový dym – cigaretový dym, dym z cigár a z fajok. Tieto termíny sa často zamieňajú. Tabakový dym, podobne ako dym z iných látok, je aerosól, ktorý sa skladá z pevných a plynových častíc. V zapálenej cigarete vplyvom zvýšenej teploty dochádza k istej fyzikálno-chemickej dynamickej rovnováhe medzi skupenstvami: plynovým a pevným, a skupenstvom, ktoré je v normálnych podmienkach tekutým. Preto sa opisuje ako pevno-kvapalná a kvapalno-plynná fáza. Zjednodušujúc sa môžu použiť pojmy: plynná fáza, molekulárna fáza – obe vznikajú v oblasti tlenia cigaretového valčeka, kde teplota dosahuje 900°C.
- Histamín – uvoľňuje sa vplyvom spojenia imunoglobulínu IgE a alergénu; hlavný mediátor alergickej reakcie, ktorej konečným efektom môžu byť tráviace poruchy, kožné zmeny, zapchatý nos, astma … Antihistamínové lieky sú základným prostriedkom v boji proti najbežnejšou alergiou IgE-závislou.
- Imunoglobíny E (IgE) – protilátky, ktoré sú v krvi alergikov prítomné v nadmernom množstve. Vysoká úroveň tzv. celkového IgE väčšinou poukazuje na alergiu, hoci ešte nie je zrejmé, na čo konkrétne je daný človek alergický. To sa dá zistiť až testami špecifických IgE pre jednotlivé alergény. Takéto testy si už vyžadujú špecializované laboratórne metódy.
- Peľové kalendára – mapy a výkresy, ktoré pripravuje Centrum výskumu alergénov zo životného prostredia, ktoré ukazujú koncentráciu peľov rôznych rastlín v rôznych klimatických pásmach Poľska (www.alergen.info.pl/kalendarz/index.html).
- Prach – drobné vysušené kúsočky, jedla, zárodky plesní a húb, kúsky hmyzu (ich výlučkov), pele, kúsky nití či látok, práškov, púdrov, srsti, zošúchanej ľudskej kože ap. Domáci prach je príčinou mnohých nepríjemných chorôb, medzi iným alergií. Koberce, knihy a periny sú miesta najvyššej koncentrácie prachu. Zodpovedajú medzi inými sa celoročnú alergickú nádchu, ktorá patrí medzi silné a chronické alergické choroby. Prejavuje sa záchvatmi kýchania s rôznou intenzitou, priehľadným sekrétom vo väčšom množstve a pocitom nepriechodnosti nosa. Prejavy alergie na inhalačný alergén, akým je prach, prejavujú sa počas celého roka. Problémy sú intenzívnejšie počas zimného obdobia, keď sa používajú radiátory, ohrievače. Vysušujú nielen vzduch v domácnosti, ale predovšetkým sliznice dýchacích ciest. Takýmto spôsobom poškodené sliznice nedokážu chrániť organizmus pred útokom alergénov.
- Očkovanie proti alergii -vyhasínanie precitlivenosti na alergén prostredníctvom očkovania. Táto metóda je odporúčaná hlavne pri alergickej nádche a zapálení spojoviek, ako aj pri ľahších formách astmy. V princípe, pri očkovaní sa podávajú reaktívne dávky formou podkožných injekcií alebo kvapiek prijímaných do úst (pod jazyk). Dávky pod jazyk (ľahšie a príjemnejšie sa aplikujú, ale sú dvakrát drahšie) sa môžu podávať už deťom od 5 rokov, očkovania sa aplikujú až od 6 roku života. Kompletná liečba proti alergii trvá štyri až päť rokov.
- Protilátky – bielkoviny skladajúce sa zo štyroch peptidových reťazcov – dvoch takých istých ťažkých a dvoch takých istých ľahkých. Rozdeľujú sa do piatich tried: imunoglobulíny M (IgM), imunoglobulíny G (IgG), imunoglobulíny A (IgA), imunoglobulíny E (IgE), imunoglobulíny D(IgD).
- Pulmonológ – diagnostik, ktorý sa zaoberá väčšinou deťmi trpiacimi na menej bežné choroby dýchacej sústavy. Má kvalifikácie na hľadanie príčin takých problémov ako:
- prečo dieťa kašle?
- prečo predpísané lieky nefungujú?
- čo zostalo nepovšimnuté u dieťaťa, ktoré stále trpí kvôli prebiehajúcej chorobe.
Pulmonológ je tiež odborník zaoberajúci sa analyzovaním rôznych užitočných vyšetrení zameraných na činnosť pľúc.
- Alergická reakcia – alergická reakcia sa definuje ako špecifický druh netolerancie na všetky cudzie bielkoviny. Musíme ale podotknúť, že taká reakcia vznikla, daná osoba sa musí predtým z daným alergénom stretnúť. Človek nemôže byť alergický na niečo, s čím sa ešte nestretol. Napríklad, naše dieťa, pri návšteve kamarátky, prvýkrát sa stretlo so živou mačkou. Na začiatku sa prejavy alergie môžu neobjaviť. Ale po istom čase, imunitný systém nášho dieťaťa sa môže rozhodnúť, že sa už nikdy viac nechce stretnúť so živou mačkou.
Priebeh alergickej reakcie:
Organizmy z prostredia uvoľňujúce cudziu bielkovinu -> vstrebanie cudzej bielkoviny do organizmu -> vytváranie IgE -> stimulácia rôznych buniek (mastocytov, eozynofilov, limfocytov) -> vytváranie tzv. „chemickej kaskády” -> prejavy alergie: kašeľ, nádcha, hlieny, pískavé dýchanie, vyrážky ap. U osôb alergického typu, cudzia bielkovina, ktorá sa dostane na kožu, môže vyvolať okamžité tvorenie IgE, čo následne vyvoláva vznik ostatných síl alergickej reakcie. Vtedy sa môžu objaviť vyrážky (popŕhlenia alebo ekzémy). Ak naše dieťa vdychuje prach, IgE vzniká v nosnej dutine – nasleduje alergická reakcia, tzn. kýchanie, a z nosa vychádza hlien. Znovu svrbenie očí svedčí o tom, že sa do nich dostal nejaký činiteľ zo vzduchu (napr. peľ trávy, alebo kúsok zoschnutej zvieracej pokožky). Pískavé dýchanie a kašeľ svedčia o tom, že dieťa vdýchlo do dýchacích ciest bielkovinu, ktorá následne v prieduškách vyvolala reakciu prostredníctvom IgE. - Roztoče – malé organizmy žijúce v blízkosti človeka (na jeho koži, v matracoch a v paplónoch, v domácom prachu). Ich výlučky patria medzi najsilnejšie a najbežnejšie inhalačné alergény.
- Anafylaktický šok – Anafylaktický šok je druh okamžitej alergickej reakcie, ktorá sa objavuje po opätovnom vystavení organizmu na alergén. Reakciu spôsobuje rýchle uvoľňovanie preformovaných a vytváraných mediátorov, medzi inými histamínu a protilátok IgE z tukových buniek a z bazofilov, na čo reagujú cieľové orgány. Táto reakcia sa môže týkať každého orgánu, hoci najčastejšie sa týka kože, pľúc, tráviacej a kardiovaskulárnej sústavy. Závažnosť anafylaksie je rôzna. Od stredne ťažkého popŕhlenia či opuchu, až po anafylaktický šok, ktorý predstavuje závažné riziko: nedostatočnú činnosť kardiovaskulárnej sústavy a dýchania, čo môže viesť až k smrti.
Anafylaktický šok je ostrá, životunebezpečná alergická reakcia celého organizmu. Objavuje sa väčšinou hneď po kontakte s reakčnými látkami, tzn. s alergénami, ako sú napr. lieky, kontrastné látky, krvné preparáty a jed hmyzu.
Viditeľné prejavy anafylaktického šoku:- červená koža, svrbenie, opuchy na celom tele a niekedy aj pľuzgieriky
- dýchavičnosť spôsobená opuchnutím hrtanu a kŕčom priedušiek
- zníženie krvného tlaku súvisiaci s kardiovaskulárnym kolapsom a zvýšená priepustnosť kapilár
- nevoľnosť a vracanie
Postup v prípade anafylaktického šoku:
- okamžite prerušiť kontakt s alergénom, napr. prestať podávať liek
- stále kontrolovať základné životné funkcie
- poškodeného položiť do protišokovej polohy
- zavolať rýchlu zdravotnú pomoc
